euforion portal

Newsletter
banner
banner
Akcie
 

Digitálna fotografia

 

Digitalne fotografovanie nie je nic ineho, ako zachytenie obrazu pomocou digitalneho fotoaparatu vo forme suboru cislicovych dat. Nie je teda potreba negativny film...

Digitalne fotografovanie nie je nic ineho, ako zachytenie obrazu pomocou digitalneho fotoaparatu vo forme suboru cislicovych dat. Nie je teda potreba negativny film. Vysledny subor dat je potom mozne spracovavat na pocitaci, zverejnovat na internete, zasielat elektronickou postou, archivovat na obvyklych nosicoch dat (disk, disketa, CD, atd.), tlacit na papier na pripojenej tlaciarni alebo z nej vyrobit klasicku fotografiu v fotolaboratoriu.

Digitalny fotoaparat sa svojou konstrukciou od klasickeho fotoaparatu prilis nelisi. Rozdiel je ukryty v utrobach pristroja. Zakladnym rozdielom je, ze neobsahuje film, ale miesto neho ma specialnu dosticku, ktora vie prevadzat svetlo na elektricky signal. Technologia, ktora sa pre tento senzor pouziva, je dnes v drvivej vacsine pristrojov zalozena na CCD (Coupled Charged Device). Ako velmi nadejna sa javi podstatne lacnejsia technologia CMOS (Complementary Metal Oxid Semiconductor). Svetlo, ktore do aparatu vstupuje, prechadza sustavou optickych
sosoviek (obycajne siestimi ci siedmimi), ktore ho usmernuju, a dopada na opticky snimac. Ten v urcitom konecnom case prevedie svetlo na elektricky signal, ktory je spracovany a potom odvedeny do pamati pristroja. Z neho sa moze preniest do pocitaca a dalej spracovat, zobrazit v televizii, zmazat a.p.

Naco je to vobec dobre ?

Digitalna fotografia ma oproti fotografii klasickej rad nespornych vyhod. U klasickej fotografie sa exponovanim jedneho policka negativu stava tato plocha filmu k dalsiemu
fotografovaniu uz nepouzitelna, film je treba posunut o dalsie policko vpred a nakoniec vymenit za novy. Digitalny fotoaparat vsak uklada exponovane obrazky do elektronickej pamati, z ktorej ich mozeme kedykolvek "vysypat" do pocitaca ci fotolaboratoria a fotografovat do uvolneneho priestoru pamati znovu. V pamatiach dnesnych fotoaparatov je mozne (podla nastaveneho rozlisenia) uchovavat stovky az tisice snimok, bez toho, aby sme boli nuteni stale behat k pocitacu. Naviac je mozne si po kazdej expozicii okamzite vysledny obrazok prehliadnut na displeji fotoaparatu a ak sa nam nepaci, hned ho priamo z pamate fotoaparatu vymazat.

Digitalne fotoaparaty su oproti klasickym mechanickym jednoduchsie. Odpada totiz nutnost motoroveho previjania filmu a jeho zakladania cez otvaratelnu zadnu stenu. To sa prejavuje
priaznivym znizenim rozmerov, a nizsou hmotnostou objektivu.

Uhlopriecka snimaca je totiz mensia ako uhlopriecka policka kinofilmu, takze objektiv digitalneho fotoaparatu moze mat k vykresleniu mensej plochy kratsiu ohniskovu vzdialenost a tym padom pri zachovani rovnakej svetelnosti i mensi priemer optickej sustavy. Mensie a lahsie mozu byt tym padom i motory pre automaticke zaostrovanie objektivu a tiez pre zmenu ohniskovej vzdialenosti transfokatorov (Zoom). Digitalny sposob snimania obrazu dovoluje pouzit okrem optickych transfokatorov tiez transfokatory digitalne, ktore umoznuju vdaka interpolacii za cenu mierneho znizenia kvality obrazu napodobnit efekt predlzenie ohniskovej vzdialenosti transfokatorov optickych.

Nezanedbatelnou vyhodou je i fakt, ze naklady na digitalne fotografovanie su takmer nulove.
Ked ale uz vlastnime digitalny fotoaparat a pocitac. Staci totiz iba obcas nabit baterie.

Ako je to s kvalitou vyslednych fotografii ?

Udava sa, ze policko kinofilmu obsahuje okolo 5-6 milionov efektivne vyuzitelnych obrazovych bodov. Obrazovy snimac dnesnych digitalnych fotoaparatov uz tieto hodnoty dosiahol. Zatial co moznosti zlepsovania rozlisenia citlivej vrstvy negativneho filmu su uz na hranici svojich moznosti, obrazove snimace digitalnych fotoaparatov prezivaju burlivy vyvoj a dalsie rychle zvysovanie svojej rozlisovacej schopnosti maju este len pred sebou.

Fotoalbum zo skrine vyhodit ?

Vacsina ludi pri posedeni s priatelmi rada siahne do suplika ci do skrine a vytiahne na denni svetlo album fotografii, ktore potom za zvukov sustania papiera putuje okolo stola. Digitalna fotografia samozrejme nic takeho nevylucuje. Vo fotolaboch dokazu zhotovit za 8 Sk (maj 2001) klasicku fotografiu 10x15cm z digitalneho suboru bezne pouzivaneho formatu JPEG. Pritom staci obrazky odoslat priamo zo svojho pocitaca do virtualnej zberne na internete a vybrat si miesto, kde si hotove fotografie vyzdvihnete a zaplatite. Kto chce tuto moznost vyuzivat, mal by na nu ale rozhodne pamatat uz pri vybere digitalneho fotoaparatu. Preco? Pri prevode digitalneho obrazku na klasicku fotku do albumu totiz hraju velmi dolezitu rolu rozmery digitalneho obrazu, vytvoreneho fotoaparatom. Pretoze osvitove jednotky fotolabov pracuju s maximalnou hustotou priblizne 300dpi (bodov na palec), co predstavuje asi 118 bodov na centimeter, potrebuju na vytvorenie maximalne kvalitnej fotografie o rozmeroch napr. 15x10cm obrazok o rozmeroch aspon 1800x1200 bodov. Ziadny z oboch rozmerov by nemal byt mensi.

Toto je jednoznacne kriterium pre vyber digitalneho fotoaparatu pre cloveka, ktory bude chciet niektore zo svojich vydarenych zaberov ukladat vo forme maximalne kvalitnych klasickych fotografii s rozmerom 15x10cm do zapraseneho fotoalbumu na dno satni skrine. Celkovy pocet zobrazitelnych bodov vyberaneho fotoaparatu teda vychadza asi 2.2 milionov, radsej vsak 2.5 milionov, pretoze pomer stran obrazku z digitalneho fotoaparatu je iny nez pomer stran klasickej fotografie. Pre rozmer 13x9cm potom staci miernejsie kriterium, teda 1550x1100 a celkom asi 1.8 milionov bodov (lepsie 2 miliony).

Ake su nevyhody digitalnej fotografi ?

Citlivost snimacov digitalnych fotoaparatov a klasickych negativov je velmi podobna (ISO 100-400). Rozdielna je ale zatial expozicna pruznost a to v neprospech digitalnych fotoaparatov. Negativny film je schopny sa vyrovnat s vacsim rozdielom jasov a na rozdiel od elektronickeho snimaca teda vykresli spravne i pomerne velmi kontrastny obraz. Nie je teda tolko nachylny na podexpoziciu ci preexpoziciu. U digitalneho fotoaparatu je třeba sposobu merania expozicie venovat vacsiu pozornost, najma u velmi kontrastnych zaberov. I tu sa ale uz objavilo urcite riesenie, a to nastaveni sklonu senziometrickej charakteristiky.

Rovnako ako klasicke fotoaparaty potrebuju i fotoaparaty digitalne svoj zdroj energie, teda bateriu. Odber prudu z baterie je vsak u digitalnych fotoaparatov zatial podstatne vacsi, obzvlast ked si fotograf exponovane snimky casto prezera. Na vine je predovsetkym farebny displej, ktoreho prikon je pomerne velky. Z tychto dovodov sa v digitalnych fotoaparatoch pouzivaju nabijacie akumulatory (NiMH, Li-Ion) velkych kapacit a naruzivy digitalny fotograf nikdy nevychadza bez nabitej zaloznej baterie vo vrecku.

V neposlednej rade je treba tiez pocitat s tym, ze nakup digitalneho fotoaparatu je predsa len drahsia zalezitost, nez v pripade fotoaparatu klasickeho. Teda aspon zatial.

Klasicka alebo digitalna ?

Spor o to, ci digitalna fotograficka technika uplne vytlaci klasicke fotochemicke postupy, vyriesi iste sama postupna digitalizacia vsednej ludskej cinnosti v novom tisicroci, a to jednoznacne v prospech digitalneho spracovania obrazu. Niektore specialne odbory, ktore vyzaduju extremne rozlisenie, budu
pravdepodobne po istu dobu este vyuzivat fotochemicke spracovanie velkoplosnych negativov. V drvivej vacsine beznych ludskych cinnosti vsak bude v skorej dobe fotoaparat s
kinofilmom rovnakou kuriozitou, akou je dnes vzducholod alebo parna
lokomotiva.


Ohodnoťte:
11%

Hodnotené 49 krát.

Žiadne komentáre ku článku.

nový Pridaj nový komentár
Združenie euforionAdminwebdesign by CREAS