euforion portal

Newsletter
banner
banner
Akcie
 

Zaostrenie

 

Za automatické zaostrovanie súčasných fotoaparátov platíme "daň z pohodlia" ...

Kým v prípade fotoaparátov s klasickým zaostrovaním pri dobrom zraku a využívaní hĺbky ostrosti nebolo ďalej čo riešiť, u digitálov je to čiastočne lotéria. Koľkokrát človek doma doslova zúri nad nezaostrenými, inak dobre exponovanými snímkami, chce reklamovať fotoaparát, alebo ho vyhodiť z okna. Kým tak urobíte, je prospešné si uvedomiť niekoľko zákonitostí a len pristúpiť na hru, ktorú nám náš "miláčik" ponúka. Najprv treba poznať pravidlá hry:

Pravidlá hry

1.pravidlo - autofocus, čiže automatické zaostrovanie pracuje väčšinou na základe vyhodnotenia kontrastov. "Zachytí" sa spracovateľného kontrastu a presúvaním optických členov sa snaží docieliť aby bol tento čo najvyšší. Akonáhle sa tak stane, predpokladá, že je zostrené a zahlási to napríklad prerušením blikania zelenej diódy. V žiadnom prípade nemôže zaostriť na miesto, kde žiaden kontrast nie je, napríklad na stred lúky, oblohu, bielu stenu a podobne

2.pravidlo - väčšina digitálov používa pasívnu metódu zaostrovania, nemajú vstavané laserové merače a nevedia zaostriť v tme, alebo za horších svetelných podmienok

3.pravidlo - autofocus automaticky predpokladá, že objekt na ktorý má byť zaostrené leží v strede záberu a úpenlivo sa snaží nájsť kontrast práve tam

4.pravidlo - automatické zaostrovanie potrebuje na svoju činnosť určitý čas. Bude obtiažne zaostriť na objekt, ktorý sa pohybuje

Pravidlá sú teda prísne, ale teraz už vieme, čo potrebujeme eliminovať, proti čomu bojujeme.

Najčastejšie problémy pri zaostrovaní a ich riešenie

Dilema: Mohlo by sa zdať, že s prístrojmi, ktoré majú možnosť manuálneho zaostrovania sa dohovoríme veľmi jednoducho, proste zaostríme ručne a hotovo. Moja prax to bohužiaľ nepotvrdzuje. Pri manuálnom zaostrovaní sme odkázaní na kontrolu ostrosti cez LCD obrazovku. Objekt na ktorý je ostrené sa hrdo zväčší aby sme mali viac komfortu, ja tam bohužiaľ vidím len vibrujúce pixely a nemám predstavu či to je ostré, alebo nie. Určite sú ľudia, ktorí majú danosť takto zaostrovať, tí nemajú problém, my ostatní budeme aj naďalej využívať automatiku, len ju trocha usmerníme, prípadne oblbneme.

Problém číslo 1: Nedarí sa nám zaostriť na objekt ktorý potrebujeme, zaostrovacia značka nevie zachytiť žiaden kontrast.

Riešenie: Zaostriť na objekt v rovnakej vzdialenosti. Namieriť značku zaostrovania na iný, kontrastnejší objekt, ktorý leží v rovnakej vzdialenosti, natlačiť spúšť, vrátiť sa objektívom k pôvodnému objektu a spúšť dotlačiť. Myslím si, že toto je najpoužívanejší postup pri akýchkoľvek problémoch pri zaostrovaní a bude veľmi často s úspechom využívaný. Má jedno obmedzenie, náhradný objekt na ktorý zaostrujeme nesmie byť v iných svetelných podmienkach ako ten originálny. Pri natlačení spúšte dochádza nielen k aretácii autofocusu, ale aj expozície a obrázok by bol síce ostrý, ale zle exponovaný. V takomto prípade pomôže aretácia expozície na originál, ak to prístroj umožňuje.

Problém číslo 2: Objekt ktorý chceme zaostriť je síce dostatočne kontrastný, ale značka zaostrovania si vyberá iný, kontrastnejší, v nevhodnej vzdialenosti

Riešenie: Použiť bodové zaostrovanie (SPOT). Väčšina, hoci len manuálnych prístrojov túto funkciu má a ide o to, že pri prednastavenom zaostrovaní (iESP) si autofokus vyberá objekt s najväčším kontrastom na určitej ploche v okolí zaostrovacej značky, pri režime SPOT je vyhodnocované len miesto ležiace bezprostredne pod značkou. Pozor ale, ak bod na ktorý budeme takto zaostrovať nebude dostatočne kontrastný, fotoaparát nezaostrí vôbec.

Ďalším riešením je použiť možnosť, ktorú prístroj ponúka a to nastaviť zaostrovaciu značku na iné miesto, než do stredu objektívu. Väčšinou budeme mať motív nie v strede, ale v niektorom mieste zlatého rezu a tam si aj nastavíme zaostrovaciu značku. Je to prácnejšie ako riešenie č. 1, ale niekedy nevyhnutné.

Problém číslo 3: Autofocus nevie zaostriť na pohybujúci sa objekt.

Riešenie: Vzhľadom na to, že ho to ani nenaučíme, zaostríme na predmet ktorý je v rovnakej vzdialenosti, nastavíme čo najvyššie clonové číslo a budeme dúfať, že hĺbka ostrosti eliminuje našu chybu v odhade vzdialenosti. A znova pozor: S tou hĺbkou ostrosti to nebude až také ružové, pohybujúci sa objekt potrebuje aj dostatočne krátky čas expozície a to sa s vysokým clonovým číslom ako vieme bije. Ak je dosť svetla, fajn, ak nie - pokus, omyl...

Niektoré fotoaparáty ponúkajú aj priebežné zaostrovanie pohybujúcich sa objektov, tzn. že ak raz AF na takýto objekt zaostrí, bude sa ho snažiť ďalej sledovať a priebežne doostrovať. Otázka je, do akej miery bude toto účinné pri vysokej uhlovej rýchlosti objektu.

Ja som to vyskúšal na poletujúcej včele a musím povedať, že šošovky objektívu mi skoro uleteli aj s včelou niekam do úľa.
zdroj:

www.fotozoom.ic.cz


Ohodnoťte:
20%

Hodnotené 62 krát.

Žiadne komentáre ku článku.

nový Pridaj nový komentár
Združenie euforionAdminwebdesign by CREAS